V tomto článku nájdete odpovede na často kladené otázky nielen pre novopečených majiteľov morčiatok:
Otázka: Moje morčiatko má iný počet prstov na predných labkách a iný na zadných. Je to normálne?
Odpoveď: Áno, je to úplne normálne a pre tento živočíšny druh typické. Morčiatka majú na predných labkách štyri prsty a na zadných tri.
Otázka: Moje morčiatko má holé miesta za ušami. Je to nejaká choroba?
Odpoveď: Nejedná o chorobu. Všetky morčiatka majú za ušami holé miesta. Je to prirodzený anatomický znak pre tento živočíšny druh. Len tak mimochodom, aj človek má za ušami holé miesta ;).
Otázka: Treba morčatám strihať pazúriky? Ak áno, tak ako často?
Odpoveď: Áno, treba. Frekvencia strihania pazúrikov nie je u všetkých jedincov rovnaká. Sú jedince, ktorým treba strihať pazúriky napr. raz za dva mesiace, a potom aj také, ktorým napríklad raz za tri týždne. Pazúriky je potrebné udržiavať primerane krátke, určite ich nie je správne nechať prerastať do štádia, kedy sa už vykrúcajú do strán, t. j. majú deformovaný tvar a sú pridlhé, pretože jednak majú morčiatka vtedy diskomfort, a potom môže dôjsť aj k úrazu, napr. k zlomeniu takého pazúrika, vzácne aj s prstom. Na strihanie morčacích pazúrikov sa používajú klasické gilotínkové klieštiky, akými sa strihajú aj psom a mačkám. Ak si na to netrúfate sami, poraďte sa v tejto veci s chovateľom, resp. s veterinárom. Určite je lepšie si to nechať na prvýkrát ukázať a dať si vysvetliť, pokiaľ ešte pazúrik skracovať možno, a kde už by sme zastrihli do cievy, z ktorej by tiekla krv. Niekedy sa to môže stať, hlavne pri zvieratkách s čiernymi, resp. s tmavými pazúrikmi, na ktorých nie je vidieť, kde presne končí ich prekrvená časť. Takéto pazúriky striháme preto ešte opatrnejšie a radšej po veľmi malých kúskoch. Našťastie takéto prípadné krvácanie sa do pár minút zastaví samé, ale samozrejme je lepšie tomu predísť.
Otázka: Moje morčiatko niekedy vyskakuje do vzduchu a pritom sa tak otriasa a takto behá po klietke. Prečo to robí? Nie je mu niečo?
Odpoveď: Vášmu morčiatku nič nie je, nejedná sa určite o neurologickú poruchu ani o nič podobné. Toto správanie môžeme hodnotiť práveže pozitívne. Je to prejav radosti alebo takej určitej hravej samopašnosti, ktorý môžeme pozorovať aj u niektorých iných druhov bylinožravcov. Okrem mláďat morčiatok takto poskakujú napr. aj jahňatá alebo kozľatá. Z našej strany nie je potrebná voči týmto prejavom žiadna reakcia, jednoducho sa môžeme len kochať v ich mláďatkovskom "blbnutí".
Otázka: Dostali sme dospelé morčiatko, no nepovedali nám, aké je staré. Je možné určiť mu nejako vek?
Odpoveď: Pri dospelých morčatách je presný vek veľmi obtiažne, v podstate vlastne nemožné, určiť. Pri dospelom jedincovi v dobrej kondícií sa nedá určiť, či má napr. rok a pol alebo päť rokov.
Otázka: Naše štvorročné morčiatko bolo choré. Veterinár nám povedal, že je už staré, a že nemá zmysel ho liečiť. Je to pravda?
Odpoveď: Nemusí to byť vôbec pravda. Morčatá sa bežne dožívajú aj osem, vzácne až deväť rokov. Štvorročné morčiatko môže byť napríklad len v polovici svojho života. Odporúčam nájsť si iného veterinárneho lekára, ktorý sa v hlodavcoch viac vyzná.
Otázka: Mám morčiatko, o ktorom nám pri jeho kúpe povedali, že je to samček. Na spodku bruška má však dve bradavky. Znamená to, že je to samička?
Odpoveď: Aj samčekovia morčiatok majú, rovnako ako samičky, dve bradavky. Tento znak nemá žiadnu výpovednú hodnotu pri určovaní pohlavia.
Otázka: Treba morčatá kúpať?
Odpoveď: Pokiaľ sa bavíme o krátkosrstých morčatách, resp. o morčatách všeobecne mimo výstavnej kariéry, tak nie. Osobne by som povedala, že určite nie. Kúpanie nie je nič, čo by mali morčatá radi. Drvivá väčšina morčiatok má z kúpania stres až paniku, pretože je to pre ne nepríjemná procedúra, ktorá navyše, až napr. na výnimku nevyhnutného kúpania pri protiplesňovej liečbe, nie je potrebná. Morčiatkam kožúšky prirodzene pekne voňajú a nemajú sa ani kde zašpiniť, nechodia napr. von do blata, takže osobne nevidím ich kúpaniu žiaden zmysel. Nedajme sa pomýliť ich druhým názvom morské prasiatko. Slovo morské v tomto prípade neznamená, že by mali radi vodu, ale poukazuje na to, že boli do Európy dovezené zo zámoria (konkrétne z Južnej Ameriky). Ani vo svojej domovine neobývajú vodné biotopy, resp. nemajú s vodou nič spoločné. Okrem toho, že ju potrebujú na pitie ;).
Otázka: Kedy sa dá určiť mláďatkám morčiatok pohlavie?
Odpoveď: Ihneď po narodení. Ale samozrejme netreba hneď morčaciu mamu a jej práve narodené mláďatká stresovať ich odoberaním a určovaním pohlavia.
Otázka: Treba chodiť s morčiatkami pravidelne k veterinárovi, napr. na očkovanie?
Odpoveď: Nie. Morčatá sa neočkujú. Nie sú vnímavé ani na infekčné choroby, s ktorými sa stretávame u psov a mačiek, ani na choroby, proti ktorým sa vakcinujú králiky.
Otázka: Ak idem na víkend mimo domu, mám zobrať morčiatko so sebou alebo ho radšej nechať doma?
Odpoveď: Pokiaľ idete preč iba na víkend, je lepšie nechať morčiatko doma. Cestovanie je pre morčatá stresujúce, ale hlavne aklimatizácia na nové prostredie trvá, podľa individuality každého morčiatka, zhruba od troch dní do jedného mesiaca, takže by bolo zbytočné ho stresovať cestovaním a zmenou prostredia, keby sa s ním malo o dva dni cestovať, a hlavne meniť prostredie, opäť.
Otázka: Je možné chovať morčatá celoročne vonku?
Odpoveď: Moja odpoveď je jednoznačné NIE. No treba povedať, že pravidelne vídam inzeráty na morčatá, ktoré sú chované celoročne vonku, spravidla spolu s králikmi, čo tiež nepokladám za práve najvhodnejšie. Táto záležitosť je hlavne o tom, čo pre nás morčiatka vlastne znamenajú a aký k nim máme podľa toho prístup, a aké im na základe toho vytvoríme podmienky. Ak by sme nemali k zvieratám nejaký hlbší citový vzťah a chceli by sme morčatá chovať z čisto racionálnych dôvodov pri králikoch kvôli tomu, lebo svojim pískaním (údajne) odpudzujú divé potkany alebo by sme chceli chovať skupinu morčiat v čo najprirodzenejšom prostredí, v rámci čoho by sme ich mali celoročne v nejakom väčšom výbehu, pričom by boli aj vzhľadom na to skôr polodivé až divé a žili by si úplne svoj vlastný život, tak vtedy by nám bolo vlastne jedno, čo s nimi bude a koľko z nich prežije zimu.
Napríklad keby mal niekto 15 člennú skupinu morčiat, samcov aj samice spolu, v podstate nekontrolovateľne by sa mu rozmnožovali, na prelome jesene a zimy by sa samiciam narodilo dokopy napr. 20 mláďat, no zimu by prežili iba 4. Takýto "chovateľ" by bol možno sám so sebou spokojný, že ako ich má prirodzene a povedal by, že 16 mu ich skapalo, a že prežili 4 najsilnejšie, a bolo by mu tiež jedno, že mu krátko po pôrode samci opäť nakryjú samice alebo že pri tom krytí samci nevedomky nejaké tie mladé pri samici ušľapú a pod., tak podľa neho by to bolo možno všetko super, správne a v súlade s prírodou. Aj keby sa sem-tam vkradla k nim kuna a "niečo" by mu odniesla alebo vycicala, alebo keby im chodili divé potkany žrať krmivo, jednoducho je možný aj takýto prístup a mnohí ho skutočne majú, ibaže ja toto nepovažujem za ten správny prístup, aký by mal chovateľ ku svojim zvieratám mať. Ale možno som ja príliš mäkká, citlivá a detinská, no pre mňa vždy boli morčiatka miláčikovia a členovia rodiny, a hoci ich už nechovám v spálni ako kedysi, tak aj tak ich mám vždy tak, aby nemali teplotný ani iný diskomfort, aby mali výborné hygienické podmienky, boli správne socializované a pod. Každé moje morča má meno, každé má inú povahu, každé má svoj príbeh, odkedy príde ku mne až pokiaľ neumrie a nie je mi jedno, ako sa má a ako prežije svoj život.
Proti celoročnému vonkajšiemu chovu v podmienkach Slovenska hovorí aj fakt, že morčatá sú citlivé hlavne na chlad v kombinácií s prievanom alebo s prúdením vzduchu a vlhkosťou, ale už aj teplota sama o sebe môže byť problém. Skúšala som mať morčatá celoročne vonku v uzavretom, zateplenom, ale nevykurovanom priestore a nebolo to také jednoduché. Mala som tak iba dospelé jedince, malé mláďatká (novorodenci) by to nezvládli. U úplne malých mláďatiek vidím kritickú hranicu cca pod +10 stupňov Celzia. Dospelé jedince sú pri dostatočne veľkej nástielke sena, do ktorého sa môžu zakutrať a tak sa trocha zaizolovať, a tiež zvýšenom kalorickom príjme potravy, schopné prežiť zimu v zateplenom nevykurovanom domčeku, ale videla som na nich, že majú diskomfort, a že sa začali mať evidentne lepšie, keď sa oteplilo. Pritom najnižšia teplota, akú mali v tom zateplenom domčeku, bola cca -0,5 stupňa Celzia. Voda v napájačkách im nezamrzla ani raz, zo dve noci za celú zimu im začala akurát tak zľahka primŕzať. Neviem si predstaviť mať morčiatka celoročne vonku ani pri Komárne, tobôž niekde na Orave. Z vlastných skúseností hovorím, že im treba v zime určite kúriť. Samozrejme netreba na 25 ani na 20 stupňov, ale pri mláďatkách-novorodencoch by som neodporúčala ísť pod +10 stupňov C a pri dospelých jedincoch ideálne nie pod +4 stupne Celzia.
