Odchod od chovateľa a prvé chvíle v novom domove
Tento článok by som rada venovala odchodu morčiatok od chovateľa do nového domova, a tiež prvým chvíľam v novom domove, keďže táto situácia je špecifická, a vyžaduje si od nového majiteľa trochu trpezlivosti a pochopenia.
Preprava domov
Keď si prídeme po morčiatko k chovateľovi, musíme mať na jeho prevoz domov pripravenú vhodnú prepravku alebo krabicu. Klietka na prepravu morčiatka do nového domova nie je veľmi vhodná, pretože je otvorená, je cez ňu vidieť, zvieratko sa môže počas prepravy tým pádom zbytočne plašiť, a tiež by sa z nej mohla trúsiť podstielka.
Pre morčiatko je vhodná na prepravu skôr menšia, uzavretá schránka, samozrejme s dostatočnými otvormi na prienik vzduchu. Morčiatko bude mať počas svojej prvej „strašnej“ cesty tendenciu sa schovať, a bude sa cítiť bezpečnejšie v niečom evokujúcom pocit nory, kam sa môže natlačiť do kútika a zahrabať. Ideálne je nechať ho počas prepravy na pokoji, nedvíhať prepravku do výšky, nepozerať sa na neho, nestresovať ho chytaním ani nejakými emocionálnymi prejavmi. Musí si prejsť svoju prvú cestu, čo je pre neho doposiaľ asi najstresujúcejší zážitok, aký zatiaľ zažilo, v čo najväčšom kľude.
Na jednu vec si musíme dávať veľký pozor! A tou je preprava v teple. Morčatá, podobne ako aj iné osrstené zvieratá, znášajú horšie prílišné teplo ako zimu. Pred zimou sa dá zakryť a zakutrať sa, pred teplom nie. Ešte nikdy sa nám, ani novým majiteľom našich odchovov, nestalo, že by nám nejaké zvieratko počas prepravy v zime ochorelo, ale stalo sa nám už, žiaľ, že nám zvieratko uhynulo, alebo takmer uhynulo, od tepla.
Pokiaľ je vonku viac ako 25 stupňov Celzia, musíme preprave zvieratka prispôsobiť podmienky. V lete je ideálne realizovať prepravu čím skôr ráno, kým nie sú horúčavy nad 30 stupňov. A v každom prípade dať do prepravky niečo chladivé, a zabezpečiť, aby bola prepravka dobre vetraná. Takže v prípade prepravy v teple zvolíme radšej vzdušnejšiu plastovú prepravku než krabičku s dierkami, a ako „klimatizáciu“ použijeme do prepravky niečo mrazené.
Mne sa osvedčilo dať do prepravky niekoľko kusov zmrazených krabích tyčiniek surimi. Tieto sa však pri väčšom teple tiež tak o hodinu +- rozmrazia, takže ak by mala byť cesta dlhšia, musíme po čase zmrazenú vec vymeniť, alebo použiť niečo, čo vydrží dlhšie. Plastové bloky s modrou zmrazenou tekutinou môžu byť dvojsečná zbraň. Sami o sebe by síce chladili dobre, ale ak by ich zvieratko rozhrýzlo a tekutinu vypilo, mohlo by uhynúť. Takže radšej by som ostala pri mrazenom surimi alebo malom vrecúšku mrazenej zeleniny.
Morčiatka počas prepravy nezvyknú zo stresu jesť ani piť, ale ak by mala byť cesta dlhšia, napr. tri a viac hodín, tak im treba do prepravky dať aj nejaké jedlo, a ako zdroj tekutín aspoň kúsok šalátovej uhorky alebo kúsok vodového melónu, ktoré obsahujú asi 98% vody. Dať vodu do misky do prepravky nie je veľmi dobrý nápad, pretože sa zväčša hneď vyleje.
Najlepšie by bolo, ak sa dá, ale nie je to nevyhnutné, a platí to len pre naozaj dlhú cestu, kúpiť malú plastovú napájačku, a tú pripevniť na plastovú prepravku drôtikom tak, aby do prepravky trčala len kovová trubička. Za účelom pripevnenia drôtika o stenu prepravky by sa do prepravky vypálili rozžeraveným klincom dve dierky, cez ktoré by sa drôtik prevliekol. Toto samozrejme na cestu trvajúcu cca 1-3 hodiny riešiť vôbec nemusíme, a pokiaľ necestujeme v lete, tak ani na cestu dlhšiu. Postačí kúsok šalátovej uhorky.
Pri ceste v horúčavách zvieratko pravidelne kontrolujeme, a ak by bolo po vytiahnutí z prepravky na rukách malátne, okamžite ho musíme schladiť obliatím vodou, pričom mu namočíme hlavu, chrbát, labky aj bruško. Podľa potreby opakujeme. Musíme zabrániť prehriatiu, ktoré môže rýchlo viesť k úhynu.
Pri preprave v zime dbáme na to, aby priamo do prepravky neprúdil chlad. K tomu nám pomôže väčšie množstvo nástielky, ktoré do prepravky dáme. Môžu to byť natrhané noviny, handričky, seno, slama. Prepravku vložíme buď do cestovnej tašky alebo do ruksaku, čím vytvoríme ďalšiu izoláciu. Môžeme medzi prepravku a steny tašky alebo ruksaku vložiť ešte napríklad šál. Takéto opatrenie bude úplne postačujúce.
Pri preprave či v lete, či v zime, musíme dať pozor, aby priamo na zvieratko neprúdil chladný vzduch z klimatizácie, prievan, ale ani horúci vzduch z vykurovacieho telesa.
A sme doma
Po príchode domov morčiatko čo najskôr vyložíme z prepravky do klietky, a necháme ho aspoň zo tri hodiny na pokoji, aby sa trochu otriaslo z cesty, a začalo sa postupne aklimatizovať. Proces aklimatizácie samozrejme netrvá pár hodín, ale pár dní.
To samozrejme neznamená, že morčiatko necháme pár dní bezprizorné, práve naopak. Aby si na nás čím skôr zvyklo, tak s kontaktom môžeme začať pokojne už v prvý deň, ako si ho prinesieme. Ale samozrejme musíme počítať s tým, že sa nás prvých pár dní bude ešte báť. Ideálne je si to nevšímať, a správať sa k nemu milo a pokojne, bez nejakých prehnaných akusticko-emocionálnych atakov zo strany nás či našich ratolestí.
Veľa morčiatok je v novom domove prvý deň-dva natoľko vystresovaných, že sa boja pred novým majiteľom jesť alebo piť. Toto je bežné, a tak do dvoch dní by sa to malo napraviť. Nemusíme sa báť, že by naše nové morčiatko umrelo od hladu. Ak sa cez deň bojí počas našej prítomnosti prijímať potravu, zvykne to dohnať v noci, keď je všade ticho, a keď sa na neho nikto nepozerá.
Každým dňom to potom bude už len lepšie a lepšie.
Klietka a jej vybavenie
Dôležité je mať správnu klietku, a mať v nej umiestnenú napájačku s vodou vo vhodnej výške. To znamená, ani nie príliš vysoko, na čo treba dať pozor hlavne pri klietkach s vysokým dnom, pretože morčiatko musí na kovovú trubičku, z ktorej kvapká voda, bez problémov automaticky dočiahnuť, a na druhej strane ani nie príliš nízko, tesne nad vrstvou podstielky.
Správne zariadená morčacia klietka má obsahovať: vrstvu hoblín (! nie pilín !) na dne, napájačku s vodou, chumáč sena cca veľkosti grepu v strede klietky alebo v rohu, a trochu jedla, napr. pár koliesok mrkvy v keramickej miske, alebo len tak položených na podstielke. A to je všetko. Zabudnite prosím na domčeky a úkryty. Takéto vybavenie klietky je výmyslom výrobcov, ktorí sa psychickou stránkou zvieraťa (a jeho majiteľa) vôbec nezaoberajú, ani jej nerozumejú.
Aby si morčiatko zvyklo na nové prostredie a nových ľudí v domácnosti, a aby sa z neho stal normálny, vyrovnaný, nebojácny, komunikatívny tvor, nesmie mať možnosť sa pred človekom, a pred životom s ním, skrývať. Samozrejme, keďže morča je morča, tak sa niekedy rado skryje pod chumáč sena, ale to je úplne iná situácia, ako keby sa skrývalo do nejakej plastovej alebo drevenej kocky s malým otvorom. My ako jeho majiteľ musíme mať vždy možnosť si ho normálne a pohodlne vybrať, čo spod sena určite máme, kdežto z domčeka nie. Naháňanie rukou morčaťa v domčeku, a jeho páčenie odtiaľ, či vyberanie na silu, by malo taký efekt, že by sa nás bálo ešte viac.
Ak by bol v klietke domček, tak prvé, čo urobí vystresované zvieratko v cudzom prostredí, by bolo, že do neho zalezie (a to aj na niekoľko dní !). A tam sa bude separovať a skrývať, a bude žiť svoj vlastný život divého asociálneho tvora, ktorý sa pár krát za deň vystrčí z domčeka, aby sa rýchlo nažral, a len čo sa na neho človek pozrie a priblíži sa k nemu, tak sa opäť utečie schovať. Verím a dúfam, že si nikto nekupuje od nás morčiatko preto, aby žilo separátnym životom bez kontaktu s človekom, ale že si ho kupujete ako domáceho miláčika, s ktorým plánujete mať kontakt, a ktorého chcete vyberať z klietky, chytať, hladkať a pod.
Pokiaľ chcete mať so svojim morčaťom vzťah, a chcete, aby sa vás prestalo v priebehu pár dní báť, a začalo s vami komunikovať, a tešiť sa na váš príchod (alebo minimálne na jedlo), tak domček a podobné úkryty do jeho klietky nikdy nedávajte. Predĺžili by ste si tak dobu socializácie z pár dní na pár mesiacov, resp. by sa na vás zvieratko nenasocializovalo aj nikdy.
Ďalšia vec, ktorá v morčacej klietke vôbec byť nemusí, sú jasle na seno. Nedá sa nimi pokaziť tak veľa ako domčekom; nedá sa nimi v podstate pokaziť vôbec nič, akurát veľa morčiat z nich odmieta žrať seno, pretože im viac vyhovuje žrať ho pohodlnejšie priamo z podstielky. Je to prirodzenejší spôsob žrania pre tento živočíšny druh. Morča je zviera také pri zemi žijúce (nechcem napísať prízemné, aby som ich neurazila), a nie vysoká zver ako srna alebo žirafa, ktorá sa načahuje za potravou do výšky.
Správna klietka pre morča musí byť transparentná. T. j. vy musíte vidieť do nej, a z nej musí byť vidieť von. Aby si morčiatko zvyklo na nové prostredie a nových ľudí, musí mať možnosť sledovať, počúvať a cítiť, jedným slovom vnímať, čo sa deje okolo neho. Musí si zvyknúť na vaše kroky, hlasy, gestikuláciu, siluety za klietkou, na zvuky domácnosti, na váš režim. Každodenným kontaktom so svojim novo prineseným morčiatkom dosiahnete, že si na vás zvykne skôr.
Aké má mať správna klietka rozmery? Najdôležitejším rozmerom pri klietkach pre morča/králika je jeho dĺžka. Výška nie je v tomto prípade dôležitá, pretože morčatá nepatria medzi šplhavé tvory, a tak priestor, čo do výšky, vôbec nevyužívajú. Štandardne predávané klietky pre morčatá zvyknú mať dĺžku 50, 70, 80, 100 alebo 120 cm. Samozrejme môžu byť aj iné, podľa výrobcu, ale s týmito sa stretávame najčastejšie.
Správna veľkosť klietky závisí od toho, či v nej budete mať morčiatko len jedno, alebo dve, tri a viac, a tiež od toho, či v nej bude bývať iba ako mláďatko, alebo ju chcete využiť pre neho celoživotne, aj keď už bude dospelý jedinec. Pre jedno mláďatko by na prvé dva-tri mesiace života postačovala aj klietka s dĺžkou okolo 50 cm, ale v tomto prípade treba rátať s tým, že je to riešenie iba dočasné, a že pre dospelého jedinca bude treba časom dokúpiť väčšiu, a tiež treba počítať s tým, že čím je klietka menšia, tým častejšie ju treba čistiť.
Pre jedno dospelé morča, alebo aj pre mláďatko, ktoré chceme v danej klietke mať, aj keď vyrastie, je odporúčaná dĺžka klietky aspoň 80 cm. V klietke s dĺžkou 100 cm môžeme chovať dve, max. tri dospelé morčatá, v klietke s dĺžkou 120 cm max. 4-5 dospelých morčiat. Vždy je lepšie kúpiť klietku trochu väčšiu, čo platí hlavne vtedy, keď chceme chovať viac ako jedno morčiatko. Pre ich zdravý vývin a pocit vlastného priestoru potrebuje každé zvieratko aj nejakú svoju komfortnú privátnu zónu. V klietke, kde je viac ako jedno morčiatko, to proste viac žije. Zvieratká spolu komunikujú, majú spolu nejaké vzťahy, vydávajú zvuky, prejavujú rôzne vzorce správania, a všetko je medzi viacerými jedincami vždy také hladšie fungujúce, ak sa necítia v priestore svojej ubikácie stiesnene.
Na akvárium/terárium čoby sa ubikáciu pre morča radšej zabudnime, hoci v minulosti to bývalo bežné, ale prax ukázala, že to nie je najlepší nápad, pretože za sklenenými stenami neprúdi vzduch tak dobre, ako by mal, čo môže viesť k zvýšeným respiračným alebo kožným ochoreniam.
Prajem vám veľa pekných chvíľ s vašim novým domácim miláčikom!
Miroslava Vicenová
CHS Moon Starr
