Kŕmenie morčiat
V tomto článku by som rada podrobnejšie rozobrala kŕmenie morčiat, keďže správna a vyvážená strava je aj u morčiatok jedným zo základov zdravého a šťastného života, čo je kľúčom ku šťastiu a spokojnosti ich vlastnému, ako aj k šťastiu a radosti ich majiteľov.
Začnem pekne po poriadku. Morčatá sú rýdzo bylinožravé zvieratká, čiže prijímajú výlučne stravu, ktorej pôvod je rastlinný. Medzi určité výnimky patrí konzumácia napríklad suchého chleba, pečiva, suchárov alebo piškót, ktoré môžu podľa jednotlivých druhov obsahovať aj malé množstvo živočíšnych zložiek (napr. mlieka a vajec), tieto sú však v nich zastúpené v tak malom množstve, že môžeme menované potraviny pokladať za potraviny rastlinného pôvodu. Ďalšia zásadná výnimka patrí výlučne do kompetencie morčacích samičiek, a síce, že po pôrode skonzumujú zvyšky placenty a krvi, ktorá ostane po práve narodených mláďatkách. Tento rituál má samička v sebe geneticky zakódovaný, a jeho významom nie je len spraviť si po sebe „poriadok“, ale keďže placenta je vitamínová a živinová „bomba“, tak jej konzumácia zaručí samičke prísun dôležitých živín, ktoré jej telo potrebuje pre svoje zdravie po pôrode, ako aj pre začínajúcu laktáciu.
Morčatá, ako aj iné bylinožravce, majú dlhé črevo a dosť komplikované trávenie, pre ktorého dobrú funkčnosť je potrebný vysoký prísun vlákniny. Hlavným zdrojom vlákniny pre morčatá je seno, ktoré by mali mať k dispozícií každý deň. Ďalším zdrojmi vlákniny sú pre nich zelenina a ovocie, ale aj napr. tráva, púpavové listy a pod.
Čo sa týka sena, to rátame medzi suchú stravu, a trávu, púpavu, zeleninu a ovocie rátame medzi stravu šťavnatú. Rozumným množstvom trávy, púpavy, resp. iných jedlých rastlín, nemôžeme morčaciemu tráveniu uškodiť, to však neplatí o každom druhu ovocia a zeleniny. Hlavne s ovocím by sme to nemali preháňať, pretože jeho nadbytok môže morčatám vyvolať hnačky či iné tráviace problémy, ktoré sú v prípade bylinožravcov vždy problémom dosť vážnym, v krajných prípadoch až smrteľným.
Niektoré zdroje uvádzajú, že morčatám by sa ovocie nemalo podávať vôbec. Aj toto je samozrejme cesta ako predísť možným problémom. Moje osobné skúsenosti sú také, že kúsok jablka párkrát do týždňa nikdy neuškodil. Väčšina morčiat dokonca ani nedoje celé kúsky jablka, ako keby vedeli, že sa to s ovocím nemá preháňať. Prečo vlastne? Odpoveď je jednoduchá. Ovocie obsahuje cukor, a ten môže začať v črevách kvasiť, a vyvolať tak nadúvanie či hnačku. Pri hnačke, ktorá je čisto dietetického pôvodu, často pomôže trojdňová diéta, kedy sa morčiatkam nesmie podávať nič iné okrem sena a vody, avšak keď sa naruší rovnováha v tráviacom trakte vo väčšej miere, môže už byť zarobené na problém, a vtedy je okrem diéty potrebné siahnuť aj po probiotikách, resp. sa poradiť s veterinárnym lekárom, ako postupovať. Pri ľahších stavoch sa väčšinou odporúča začať trojdňovou diétou. Ak je hnačka silná a hrozí dehydratácia organizmu, treba vyhľadať veterinárneho lekára bezodkladne.
Aby sme takéto problémy eliminovali, nepodávame morčatám veľa ovocia, a niektoré druhy ovocia nepodávame vôbec, a to ani v malom množstve. Patria sem napríklad hrušky, ktoré sú sladké a vodnaté, čo je asi najhoršia kombinácia, a tiež nepodávame žiadne prezreté či nahnité ovocie. Vyvarujme sa tiež exotiky, ako je napr. mango, ananás, avokádo a pod. Do morčacieho jedálnička nepatria tiež žiadne citrusové plody.
Čo by morčatám nemuselo uškodiť, sú napr. vodový i žltý melón (ideálne aj so šupou), kúštik egreša, banánu, jahody, maliny, čerešne, hrozna, marhule. Ovocie dávkujeme morčatám uvážlivo, a nové druhy skúšame najprv opatrne a v malých dávkach. Bavíme sa samozrejme o malých kúskoch, čiže nie o hlavnej zložke stravy, ani nie o plných porciách, ale skôr o akýchsi malých jednohubkách, keby sme mali prílišnú túžbu dať morčatám niečo ochutnať. Na druhej strane, ak z týchto druhov ovocia morča nikdy v živote nič nedostane, nebude vôbec o nič ukrátené, a my budeme môcť mať čisté svedomie, že sme jeho tráviaci trakt zbytočne nezaťažili hlúpostičkami, ktoré nemusia, ale aj môžu uškodiť.
Čo sa týka zeleniny, najbezpečnejšou potravinou je pre morčatá mrkva. Tú môžu dostávať pokojne každý deň, ideálne nakrájanú na hrubšie kolieska.
Ďalšie druhy zeleniny, ktoré v princípe neuškodia, sú tieto: brokolica, hlávkový šalát (iba v malých množstvách !), vňať z mrkvy a červenej reďkovky, neštipľavá paprika, kaleráb, šalátová uhorka (nikdy nie kyslé zavárané uhorky !), tekvica, patizón, cukina, kŕmna repa, dyňa. Pri zelenine, ktorá neobsahuje takmer žiaden cukor, nehrozia až také možnosti tráviacich problémov ako pri ovocí, ale aj tu treba dodržiavať zdravú mieru, a morčatá šťavnatým zeleným krmivom príliš nenapchávať.
Morčatám by sme vôbec nemali podávať kapustu (ani klasickú, ani čínsku), pretože kapusta spôsobuje nadúvanie. Ďalej nesmieme podávať cibuľu, cesnak, pór, a tiež ani paradajkovú a zemiakovú vňať ani zemiaky samé o sebe (zemiakové šupy ani zelené časti zo zemiakov), pretože paradajková/zemiaková vňať a zemiakové klíčky a ich ďalšie zelené časti sú pre morčatá (aj pre ľudí) smrteľne jedovaté. Tiež nepodávame čerstvé strukoviny.
Čoho sa vôbec netreba obávať, a čím sa nedá morča prakticky vôbec prekŕmiť či predávkovať, je seno. Seno by mali mať morčatá k dispozícií každý deň, a tiež aj čerstvú vodu v napájačke. Od jari do jesene, resp. aj počas oteplených zimných dní, ak je zeleň pekná a svieža, môžeme morčací jedálniček obohatiť o čerstvú trávu, púpavové listy, trochu ďateliny, hluchavky, kuračky a pod.
Rastliny by sme nemali zbierať v blízkosti hlavnej cesty ani psieho venčoviska, pretože by mohli byť znečistené alebo obsahovať parazity. Po dlhšej (zimnej) pauze podávame niekoľko dní čerstvú trávu a rastliny tak, že ich primiešame do sena zhruba v pomere 2 diely sena k 1 dielu trávy, aby morčací tráviaci trakt nezažil náhly šok z čerstvej trávy. Keď je všetko v poriadku, môžeme v priebehu dvoch-troch dní pomer zmeniť, a potom prestať primiešavať do sena, a dávať aj samostatne.
Treba sa vyvarovať zbieraniu neznámych alebo podozrivých rastlín, pretože mnohé z nich sú pre morčatá toxické. Medzi bezpečné rastliny patria napr. púpava (listy i kvety so stonkou), kapsička pastierska, ďatelina, lucerka, skorocel, hluchavka, hviezdica prostredná (kuračka), bazové listy.
Jedovaté sú napríklad rôzne druhy cibuľovín a hľuzovín (narcis, tulipán, snežienka, konvalinka, hyacint, krokus atď.), niektoré skalničky, lupina (vlčí bôb), zimozeleň, starček, niektoré druhy kosatcov, tis, štedrec, vistéria atď., ako aj veľká časť izbových rastlín (pozor napr. na čínsku ružu, vianočnú hviezdu, rododendron, niektoré druhy fikusov, oleander, azalku, dracénu a ďalšie). Z vlastných skúseností viem, že jedna z izbových rastlín, ktorá nie je pre morčatá jedovatá, je zelenec chochlatý. Neznamená to však, že by ste s ním mali morča pravidelne kŕmiť :-).
Okrem sena, trávy, zeleniny, príp. ovocia potrebujú morčatá aj pevnú stravu, tzv. jadrové krmivo. Medzi jadrové krmivo patria obilniny, zrnné zmesi, suchý chlieb, pečivo a sucháre, prípadne občas v malom množstve kúsok piškóty či suché strukoviny (hrach, sója). Jadrové krmivo, hoci je potrebné, by nemalo tvoriť hlavnú zložku stravy. Na prvom mieste musí byť, čo do množstva a častosti podávania, vždy seno. Jadrové krmivo stačí dávať morčatám párkrát do týždňa. Jeho nadmerná konzumácia by mohla spôsobiť obezitu, príp. aj zápchu, resp. nerovnováhu v tráviacom systéme.
Kŕmne zrnné zmesi dostať kúpiť v obchodoch so zvieratami, ako aj v obchodoch s krmivami a v zvieracích oddeleniach v hypermarketoch, a v niektorých drogériách. Tieto krmivá sa obyčajne vyrábajú určené pre určitý druh zvierat – napríklad môžeme kúpiť krmivá pre škrečky, morčatá, potkany, činčily a podobne.
Dobrá rada: Netreba vždy kupovať tie najdrahšie či značkové krmivá, pretože nie vždy zvieratkám chutia, a nie vždy je ich obsah prirodzený a rozoznateľný. Musíme rozlišovať medzi marketingovými ťahmi výrobcov a obchodníkov, a tým, čo je pre morčatá skutočne zdravé a osožné. Ja osobne som spokojnejšia práve s tými lacnejšími krmivami, pretože presne viem a vidím, z čoho pozostávajú, a mojim morčatám chutia rovnako, ak nie viac, ako rôzne drahé farebné šulčeky, valčeky a kolieska, ktorých zloženie je založené častokrát hlavne na viere zákazníka v to, čo je napísané na obale, príp. na jeho nevedomosti.
Osobne si kŕmne zmesi už roky miešam sama, pričom sa zameriavam na obilniny z miestnej produkcie. Môžeme si namiešať jednu základnú kŕmnu zmes, ktorú môžeme z času na čas obmeniť pridaním niečoho iného, a tak spestriť morčací jedálniček aj na tomto poli.
Do kŕmnej zmesi môžeme použiť tieto komponenty:
pšenicu, jačmeň, ovos (nelúpaný i lúpaný, tzv. nahý), raž, kukuricu, slnečnicu (čiernu i pásikavú), hrach, konope, lesknicu, surovú ryžu, lisované lucerkové (králičie) granule, svätojánsky chlieb (karob), kukuričné lupienky, hrachové lupienky, lúpané búrske oriešky (nesolené), tekvicové semienka, pohánku, repkové semienka, ľanové semienka, ovsené vločky, ražné vločky, a nič sa nestane, keď občas pridáme aj extrudované farebné guľôčky, ak je ich zloženie v poriadku.
Nemali by sme to preháňať s olejnatými plodinami, ako je napr. slnečnica, konope, tekvica a pod., pretože ich nadmerné množstvo je údajne nezdravé na obličky, a tiež môže spôsobovať obezitu, ako aj kukurica. Hlavným dielom v morčacej kŕmnej zmesi by mal byť ovos, na druhom mieste môže byť pšenica. S jačmeňom nakladáme tiež opatrnejšie, pretože obsahuje veľa škrobu, čo sa neodporúča hlavne pri mláďatách. Slnečnica a kukurica musia byť zastúpené v menšom množstve, a v úplne najmenšom potom doplnkové premenné komponenty ako napr. pohánka, konopné semienka, suchý hrach, ovsené vločky a pod.
Pre zmenu môžeme ako náhradu zrnnej zmesi podávať morčatám usušený chlieb alebo pečivo. Musíme dávať pozor na to, aby neboli plesnivé, pretože pleseň je zdraviu škodlivá. Čerstvý chlieb a pečivo vysušíme najlepšie na radiátore, na slnku alebo v dobre vetranej miestnosti. Správne usušený chlieb a pečivo je úplne suché, drobivé a popraskané (odídené od okrajov – kôrky).
Čerstvú pitnú vodu musia mať morčatá k dispozícií neustále, a to najlepšie v napájačke pre hlodavce, nakoľko s vodou v miske sú obyčajne problémy, keďže ju morčatá radi vylievajú či znečisťujú podstielkou.
Čo sa týka početnosti kŕmenia, odporúčam kŕmiť morčatá 2-3 krát denne, spravidla ráno a večer, resp. pri odchove mláďat ešte raz medzi tým, čiže napr. okolo obeda. Pokiaľ majú morčatá k dispozícií stále seno, postačí ich kŕmiť dvakrát za deň aj v prípade odchovu mláďat.
Morčatá sa budú kŕmenia pravdepodobne dožadovať vždy, keď vás uvidia, resp. vždy, keď pôjdete okolo, zašuštíte mikroténovým vreckom, otvoríte dvere a pod. Nesmiete však ich žobronivému kvíkaniu podľahnúť zakaždým, keď si pýtajú.
Dôležitou súčasťou výživy sú tiež minerálne látky a soľ, ktoré sú v určitom množstve obsiahnuté v krmive, zvyčajne však nie v dostatočnom. Zvýšené nároky na potrebu minerálov/soli mávajú hlavne gravidné a laktujúce samičky, ako aj mláďatá či staré zvieratá. Morčiatkam preto urobíme dobrú službu, keď im zakúpime a zavesíme do klietky minerálny kameň či kamennú soľ, z ktorej si budú chodiť olizovať vždy, keď sa im zažiada.
Inou možnosťou by bolo párkrát do týždňa rozpustenie trochy kuchynskej soli do napájačky s vodou, avšak toto dávkovanie nie je nikdy také presné, ako keď si môže morča samo olízať hocikedy toľko soli, koľko sa mu žiada.
Treba sa ešte zmieniť o potrebe vitamínu C v morčacej strave. Údajne len organizmy človeka, niektorých primátov a morčiat nie sú schopné vytvárať si samé vitamín C. Čiže sa musíme o dostatočný prísun vitamínu C do morčacieho tela postarať my, a to v podobe správne vyváženej a na vitamíny bohatej stravy, resp. pridávaním vitamínu C minimálne v období gravidity, laktácie, rekonvalescencie či iných náročnejších etáp morčacieho života.
Zdravé morčatá v bežnej kondícií si potrebné množstvo vitamínu C zoberú z potravy, ktorou kŕmime, resp. ak strava, ktorou kŕmime, nie je na vitamín C práve najbohatšia, tak im môžeme urobiť občas párdňové vitamínové kúry.
Samičkám v období gravidity, hlavne jej vyššom štádiu, laktujúcim (dojčiacim) samičkám, mláďatkám tesne po odstave, starým či chorým zvieratám, a tiež zvieratám v rekonvalescencii alebo zvieratám v stresových situáciách (transport, výstavy, zmena prostredia a pod.), by sme mali vitamín C podávať v dlhšom časovom úseku (povedzme 3-4 týždne).
Vitamín C možno morčatám podávať buď vo forme určenej špeciálne pre zvieratá (prášková, granulová alebo tekutá forma), alebo vo forme vitamínu C určeného pre ľudí, napr. prípravok Cebion, čo je vitamín C pre deti, ktorý je dostupný vo väčšine humánnych lekární.
Vitamín C sa pridáva do vody alebo do krmiva. Osobne preferujem jeho nakvapkanie alebo rozpustenie do napájačky s vodou, pretože je to hygienickejšie, a morčatá ho prijímajú ochotnejšie, nakoľko o jeho prítomnosti vo vode vôbec ani nevedia, čo sa nedá povedať napríklad o prášku, ktorým by bolo posypané jadrové krmivo v miske.
Dávkovanie uvedené na príbalovom letáku alebo obale od vitamínu C treba dodržiavať, pretože jeho nadmerné požívanie môže spôsobiť morčatám tráviace ťažkosti. Ak máme možnosť, môžeme morčiatkam občas ponúknuť aj čerstvo natrhané šípky, ktoré majú vysoký podiel vitamínu C.
Ak budeme morčiatka kŕmiť s rozumom a zdravotne nezávadnými potravinami, tak by sa správnosť nášho kŕmenia mala odraziť na ich chuti do života, kráse, zdraví i kondícií.
Miroslava Vicenová
(revidované 01/2023)